Klasik mediácie, Nemec G. H. Mähler, by povedal stručne – všetko. Možno s týmto tvrdením polemizovať, isté je však, že záber mediácie je veľmi široký.
Pomôžme si príkladom z kolísok mediácie USA a Kanady, kde dnes využívajú mediáciu v širokom spektre konfliktov: Firmy pri finančných sporoch, pri vyjednávaní zmlúv, vzájomných podmienkach spolupráce medzi organizáciami i vo vnútri organizácie, pri úpravách pracovných vzťahov. Mediáciu využívajú napr. nájomníci vo vzťahoch s majiteľmi nehnuteľností, riešia sa vzťahy medzi spolužiakmi, manželmi v rozvodovom konaní, alebo po ňom. Mediáciou sa riešia vzťahy komunitné, ktoré vznikajú pri rokovaní s úradmi alebo inštitúciami (napr. požiadavky rodičov na vedenie školy, sťažnosť pacientov nemocníc, nesúhlas občanov s pripravovanou zmenou územného plánu), rovnako ako konfliktu reštitučné, dedičské. Mediáciu využíva štátna správa pri vytváraní legislatívy vyjednávaním, poisťovne pri konfliktoch s klientmi, atď.
Mediáciou možno riešiť rozvody, ekologické konflikty, bývanie, inštitucionálne konflikty, malé pohľadávky, osobné urážky, poistenie, komunitné konflikty, susedské problémy, pracovnoprávne vzťahy a obchodné vzťahy. Podobne aj v podmienkach Slovenska sa mediácia začína rozvíjať vo všetkých oblastiach spoločenského života resp, odvetví práva. V podstate, kde je záujem riešiť konflikty mediáciou, tam má táto forma riešenia zelenú. Optimálne je napríklad pre osoby, ktoré napriek súčasnej konfliktnej etape musia naďalej spolupracovať (rozvedení rodičia pri výchove spoločných detí, susedia pri riešení prechodu cez pozemok s vecným bremenom, rozhádaní obchodní partneri z hľadiska dlhodobých obchodných vzťahov a pod.)
Pre mediáciu sú vhodné spory, ktoré treba rýchlo riešiť a ich odkladaním by sa len prehlbovali jestvujúce rozpory. Slovom spory, ktoré jednoducho nemôžu čakať na vytýčenie pojednávania na súde.
Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky